ゾーイ ´´My life, my friends and my decision!´´ - Episode 01

16. srpna 2010 v 22:12 | Omii
meow
Mno takže ako možete vidieť toto je prvá časť ゾーイ My life, my friends and my decision!
Neviem či sa vám tato viacdielná poviedka bude pačiť ale ja som na tento vytvor hrda :) neviem prečo ale pači sa mi to. Toto je monosť sa podeliť s vami o tom čo zažívam ja :) čiže postava Zoey je vlastne moja postava. Sice sa na ňu nepodobam ale mame rovnaku povahu, rovnky vzťah k mame. A ešte nemame spoločném to že ona má sestru a ja nie. A iba postava Zoey som ja. Dej som si vymyslela (čiastočne) a aj priatelia su skutočny len tei dvojičky nie. Je to z mojej hlavy a ak niekto bude kpírovať aj zo zdrojom ho nahlasím na blog.cz! Ja viem možno sa vám to zdá krute ale snažím si chraniť autorské prava XD Mno tak čitajte pod perexom.


my life...
Tento deň bol ten najhorší v mojom živote. S mojou mamou, otcom a malou sestrou sme sa presťahovali do
nového rodinného domu v Japonsku.
Znamenalo to pre mňa nová škola, nový ľudia a nový život.
"Ja nechcem  ísť do novej školy!"
"Zoey, viem že to je pre teba ťažké ale pochop to. Ak by som si mala chodiť odtialto
do tvojej starej školy, tak si rovno môžeš kúpiť súkromne lietadlo!"       
Vydýchla som a radšej  som zaliezla do svojej izby.
Zabuchla som za sebou dvere a hodila som sa na postele. Nebolo mi 2-krát príjemné že budem chodiť do novej
školy ale nuž budem si musieť zvyknúť. Pozerala som na strop svojej červeno-šedej izby a po minúte ticha
som siahla pod matrac a vytiahla som svoj album spomienok v ktorom boli fotky mňa a mojich priateľov. Najviac
mi bude chýbať Mishell ktorá stála vždy pri mne v dobrom i v zlom. Ďalej tam boli Saly a Mary - dvojičky ktoré
ma vždy vedeli rozosmiať, Candy a jej spol mi liezli na nervy no teraz mi budú chýbať. A na koniec
chalani Juro, Chris a Marley ktorý vždy vedeli ako mi zdvihnúť náladu. Týmto ľuďom ďakujem. Zatvorila som
svoj album spomienok a dala som ho naspäť pod matrac.
"Zoey!!! Večera!" 
"Už idem!"
Zbehla som dole schodmi do kuchyne. Ja, moja malá sestra Jaja, otec a mama sme večerali pri obrovskom
stole na ktorom bolo kopec jedla. Celá moja rodina sa do jedla pustila iba ja som na jedlo čumela.
"Nie som hladná..."
Položila som príbor  na stôl a odsunula sa. Utekala som do svojej izby po
stŕmich schodoch, zalahla som do postele a zaspala som. Ráno ma čakala nová škola. Hodila som na
seba školskú uniformu ktorú moja mama dostala od riaditeľky školy. Všetky tie mená sú také čudné. Čo si budú
myslieť o mojom mene? Zoey, Zoey...také škaredé meno! Neznášam ho!
"Mami bežím do školy!"
"Dobre ale...trafíš tam?"
Moja mama si myslí, že som totálne vymletá.
"MAMA! Nechci aby tento deň sa začal hádkou!"
"Vyhrážaš sa mi? A koho vinou...Zoey? Zoey?!!!"
Ja som sa radšej vyparila lebo som vedela čo povie. Utekala som do školy aby som v nej bola o niečo skoršie.
Neznášam keď prídem do školy 7:50.
"Dobre Zoey...hlavne nestresuj. Všetko bude v najlepšom poriadku..." 
Takto som sa vždy ukludnila aj keď som bola úplne vystresovaná. Došla som pred dvere svojej triedy.
Váhala som...Nevedela som čo mám robiť a nakoniec som ich otvorila.
"Ty si Zoey? Vitaj u nás. Volám sa Shizumi Kuroshitsuji. Snaď sa ti u nás bude páčiť."
"No nazdar toto je koniec môjho 2 života" zamrmlala som si. Pani učitelka Shizumi je velmi milá ale myslím, že sem určite nezapadnem.
"Zoey idem ťa predstaviť triede!"
"Oh...NIE! NIE! Pani Shizumi ja sa len usadím hoci kde a už budem len počúvať čo hovoríte. Naozaj ma nemusíte predstavovať." Stale som ju presviedčala aby ma nepredstavovala lebo neznašam keď učitelky zahlasia.
"DETI! Prišla nová žiačka menom Zoey Wilson. Tak sa pozdravte so Zoey!"
táto veta mi leze na nervy! Ale pani Shizumi je neodbytná a tvrdohlavá.
"Zoey ničoho sa nemusíš báť poď do triedy."
Ja som musela prekročiť prah tejto triedy a tým som prekročila aj prah môjho života.Pani Shizumi zatvorila za mnou dvere a zahlasila vetu:
"DETI! Prišla nová žiačka menom Zoey Wilson. Tak sa pozdravte so Zoey!"
Celá trieda bola ticho a všetci na mňa pozerali a len si šušklai medzi  sebou.
"Zoey prosím ťa, sadni si do prostredného radu do 3 lavice."
Ja som kračala medzi lavicami v ktorých sedeli žiaci a pozerali na mňa. Keď som sa usadila Pani Shizumi začala hovoriť čo si donesieme zajtra do školy a približny rozvrh napísala na tabulu. Keďže vedela, že som prišla do triedy tak mi napísala z japončiny preklad do angličtiny.
"Aspoň že tak!" povedala som si v duchu. Kebyž mi to napíše bez prekladu tak to budem luštiť cele dni a aj tak to nevyluštím. Zazvonilo na prestávku...

To be continued...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Amu-chan Amu-chan | Web | 17. srpna 2010 v 2:52 | Reagovat

Ach to bylo super *,* líbí se mi to asi ,wim jaké to je přestupovat ze školy na školu to já dělám v jednom kuse :( ale jinak kawaiinéé =) těším se na další:3

2 ♥ レイラ (SBé) ♥ ♥ レイラ (SBé) ♥ | Web | 17. srpna 2010 v 13:23 | Reagovat

krásne! :3..^^ .. chcem druhý diel! ! :D

3 ♥ レイラ (SBé) ♥ ♥ レイラ (SBé) ♥ | Web | 17. srpna 2010 v 13:23 | Reagovat

mimochodom..to ako robíš to písmo cez ten obrázok? T_T..ja také neviem!T_T..ano som baka.. xD..ale zabilo by ma keby sa ta to neopýtam :3.. XD

4 larushka larushka | E-mail | Web | 20. srpna 2010 v 18:40 | Reagovat

super príbeh ×)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

MAKE A SCENE AND YOU ARE SO DEAD!

bunny

Založenie blogu: 13.7.2010